Nedávno som sa pešo prešla, moja
prechádzka začala popri železnici, míňala som budovu bývalého Matadoru,
a to, čo som tam videla, bola hrôza. Pneumatiky také množstvo, že to
určite nevyhodil jednotlivec, smrad, špina, odpadky, schátralé počmárané múry,
ktoré každú chvíľu spadnú. Dookola priemyselné budovy a sklady. Peši sa
k nim dostanete, keď pôjdete po chodníku. Ale ako? Rozkonárené kríky
a vysoká burina znemožňujú normálne pešo prejsť po chodníku. Matka
s kočíkom alebo dieťaťom bude mať problém. O tento pozemok sa
dlhodobo nik nestará. Pokračujem, míňam opustený pozemok, mal tu stáť LIDL. Je
pravda, že tam v minulosti bola tona odpadkov a schátralé budovy. Tie
sa upravili, ale nové využitie stále nemá.
Cestička vedie k Policajnej
akadémii, kde na vás pozerá torzo luxusného modrého hliníkového plotu. Pôvodne
sa tu malo stavať, všetko začalo optimisticky. No len byty a obchody sme nikdy
nevideli, jediné, čo vidíme už dlho je veľká jama, ktorá sa časom premenila na
priestor na rozmnožovanie komárov a buriny.
Neďaleko je nádherný priam
luxusný vstup do sídliska Šajby. Očarujúca monumentálna výšková budova (bývalá
ubytovňa Ministerstva vnútra) je skutočne dominanta sídliska. To, že je to
domov holubov, potkanov, zdochlín, to je všeobecne známa vec. Že sa postupne
rozpadáva a že je nebezpečná, to si asi každý domyslí.
Peši pokračujem po Dopravnej
ulici. Na rohu je stará tehlová železničiarska budova – prázdna. Je to ideálna
budova, na to, aby sa tu zriadilo múzeum, galéria alebo čokoľvek. Je totiž
krásna a mňa veľmi bolí, že sa nenašli žiadne peniaze na jej zmysluplné
využitie. Aspoň zatiaľ. Chodník ma privádza k nízkej budove, kde ešte pred pár
rokmi boli potraviny. Teraz sa dívam len na schátralú, opustenú, smutnú budovu,
bez využitia. Moja prechádzka pokračuje k námestiu, kde okrem Samošky sú
len služby na uhasenie smädu. Som ale rada, že konečne sa tu osadil bankomat.
Nepátram prečo, nechcem vedieť podnikateľské prepojenie, podstatné je, že tu
konečne je. Veľmi by ma zaujímalo, prečo sa tu nenavrhne prechod pre chodcov od
Samošky k autobusovej zastávke. Ako sa majú občania dostať na druhú stanu,
k bytom, domom, na autobus?
Obchodíky a služby sa začali
koncentrovať okolo našej pošty. To je celkom fajn. Neviem, prečo je pošta
otvorená aj v sobotu, to asi vybavili v návale predvolebnej horlivosti, ale som
nesmierne rada, že je otvorená každý deň do 18 hod. Boli doby, kedy si ľudia
brali dovolenku, aby si vedeli prebrať doporučené zásielky.
Svoju pešiu turistiku ukončujem
pri kultúrnom stredisku Impulz. Jeho okolie je uspokojivé, ale nijak očarujúce.
Nevynechala som ani Paseky, tam som videla natlačené zaparkované autá na tak
malom priestore, že som to až ocenila. Šoférsky kumšt.
Tu sa dostávam k najpodstatnejšej
časti môjho zamyslenia. KS Impulz je mocenský stánok poslanca, čo tu kraľuje
dlhé roky. Budem mu teda hovoriť „kráľ“. Beda tomu, kto si ho nenakloní na
svoju stranu. Viditeľné je to pri tom, že KS Impulz nevyužívajú všetci
obyvatelia tohto obvodu rovnako, jednak preto, lebo nemajú záujem, a jednak
preto, že nemajú čas ani chuť sa s „kráľom“ hádať. Lenže stredisko nie je
súkromný majetok „kráľa“. To, že sme pripustili, že s nami niekto manipuluje,
rozdeľuje ľudí na vyvolených a zatratených je smutné. Niekomu toto elitárstvo
vyhovuje. Profituje z tejto abnormality dlhé roky. Evidentné je to pri
tradičnom organizovaní Plesu Rendezákov. Tu „kráľ“ doslova rozhoduje, kto sa
baviť na plese bude a kto nie. Potom sa ples mení na rok čo rok rovnakú
skupinku tancujúcich ľudí.
Na začiatku tohto článku som sa
snažila upriamiť pozornosť na vážne, komplikované miesta (stavby), ktoré treba
začať riešiť. Je preto nepochopiteľné, že terajší poslanci sa venujú opisu
stretnutí mamičiek pri opekačke a prikladajú im takú vážnosť. Za peniaze
daňových poplatníkov sa robí šarkaniáda a iné aktivity, aby sa urobila aj
predvolebná agitácia zdarma. Ako keby sme sa zastavili v socializme v roku
1980. Nie, nemám nič proti týmto aktivitám, keby som mala malé deti, aj ja sa
určite organizujem, len tá dôležitosť je niekde úplne inde. Bola by som
uvítala, keby súčasní poslanci používali mobil, internet, mail a na otázky
smerujúce na nich aj kvalifikovane odpovedali. Potešilo by ma, keby poslanec
„kráľ“ nevrieskal na ľudí, deti, nenadával im vulgárne, len preto, lebo práve
sa mu niečo nepáči. Bola by som potešená, keby „kráľ“ vulgárne neoznačoval ľudí
z východu alebo z inej oblasti Slovenska, ktorí sa tu náhodne vyskytujú alebo
tu žijú. Informácie o množstve atakov, za mnoho rokov na veľké množstvo žien
rôzneho veku je výsledok kraľovania kráľa Rendezu. Najsmutnejšie je, že všetci o tom vedia, aj spolupracovníci, prakticky
všetci, ktorí sa s ním stretávajú pri práci i v bežnom živote. Muži, ženy,
dokonca i deti. A všetci mlčia.
Za posledné obdobie 22 mesiacov
bojujem o Šajby. Je to od začiatku až doteraz občianska aktivita. Ale nedá sa
bojovať osamotene donekonečna, my potrebujeme pomoc kolektívnu – miestneho
zastupiteľstva, poslancov, starostu, primátora..... Okrem pomoci pri petícii za
odstránenie minibaru a herne, 3 interpelácií ani jeden z doteraz zvolených
poslancov za obvod Východné nám nepomohol s ničím, nenapísal jeden list, nepomohol
pri rokovaniach, dokonca ani pri riešení triviálnych problémov, ani jeden
nestál pri nás. Jediná som bola ochotná im posielať informácie. Zato som si
užila kráľovské vystúpenie na schôdzi vlastníkov bytov, ktoré sa zmenilo skoro
na bitku a trestné oznámenie, užila som si ignoráciu zo stany“ kráľa“, neskôr agresívne
správanie na ulici, ohováranie, dehonestáciu mojej osoby
a v neposlednom rade aj podlé manipulovanie s budúcimi voličmi. Predovšetkým
zabudli, že sú poslanci aj za túto oblasť, a je pre nich pohodlné, keď to
za nich spravuje niekto aktívny zdarma.
Nech už voľby roku 2014 dopadnú pre mňa akokoľvek, vyzývam všetkých
starých aj mladých Rendezákov, ľudí z celého Východného k voľbám, ženy
i mužov, bez ohľadu na to, koho budete voliť, slobodne sa rozhodnite, komu
dáte svoj hlas, prejavte svoj názor, či chcete zmenu, alebo Vám to takto
vyhovuje. Lebo my všetci, čo tu žijeme a sme ticho, sme to dopustili, a preto
naše okolie vyzerá tak ako vyzerá.
Celé detstvo nás učili chodiť a hovoriť, aby sme neskôr stále sedeli a
držali hubu.........
Dagmar Gelingerová
kandidátka na poslankyňu za Východné
0 komentárov:
Zverejnenie komentára