Na sídlisku Pri Šajbách nás trápia dražby, parkoviská, inžinierske siete a komunikácie

Asi ste si už všetci zvykli, že moja práca sa stále točí okolo sídliska Šajby. Nechcem tu dookola omieľať už veci verejne známe, ale pripomínam, že kauza okolo sídliska je stále rozbehnutá, niektoré veci sa podarilo napraviť, iné nie. Stále však bojujeme.

Oblasti, ktoré nás trápia, zhrniem do bodov:

- dražby

- parkoviská

- inžinierske siete, opravy a kolaudácie

- komunikácie

Zámerne, žiadny bod nedávam do úzadia ani do popredia, pretože tieto problémy sú rovnako vážne a mnohoročné.

Dražby spôsobili obyvateľom nemalé problémy. Nielen tie, ktoré sa uskutočnili v nedávnej minulosti, ale aj tie, ktoré sa konali teraz. Je jasné, že bežný občan nemá šancu sledovať napr. v Hospodárskych novinách informácie o verejných dražbách, nevie, čo má robiť a ako reagovať. Nie je také jednoduché dohovoriť sa napríklad na jednotnom postupe za celý jeden obytný dom tak, aby každý, kto v dome býva, s postupom súhlasil. V domoch nežijú len majitelia bytov, často krát sú tu ľudia v podnájmoch, na krátky čas, dôchodcovia, mladé rodiny, chorí ľudia. A práve s týmto faktom sa počítalo. Ak ten, kto bol poverený pozemky štátneho podniku v likvidácii likvidovať profesionálne, si nedal tú námahu, aby jednotne zrozumiteľne najprv informoval ľudí, ktorí tu žijú. Aký mal na to dôvod je nepodstatné, neurobil nič, čo by ľuďom zľahčilo život. Do celého chaosu prispel aj ten fakt, že celé sídlisko nebolo správne geometricky zamerané a tak z označenia trávnaté plochy, ostatné plochy, kamene, výmole, trávnaté porasty, zastavané plochy a nádvoria sa nik nedozvedel, čo v skutočnosti na pozemku je, či tam sú napr. inžinierske siete, kanalizácia, plyn, voda, parkoviská, kontajnerové stojiská, komunikácie, stavby..... A tak likvidátor skomplikoval život všetkým, čo na sídlisku žijú v minúte, kedy pozemky na sídlisku ponúkol do dražieb.

Čo spôsobili nové dražby? Hlavne neistotu, na čo komu tieto malé plochy budú, načo sa dražia chodníky, prístupové cesty k domom, ako sa využijú, prípadne zneužijú.... Pre obyvateľov je nepochopiteľné aj to, načo si nový majitelia kupujú tieto pozemky, keď nemajú záujem sa o ne starať, čo dokazuje dvojmetrová tráva na nich.

Parkoviská. Celé mesto Bratislava nemá schválenú jednotnú parkovaciu politiku doteraz. Preto zakúpenie si parkovacieho miesta od súkromnej firmy BLACKSTORM GROUP, s.r.o. nik z občanov neuvítal, nehovoriac o tom, že cena bola mimoriadne vysoká. V začiatkoch sa informácie pohybovali od 4 000 – 6000€, neskôr od 3 450 – 3800 €. Opakujeme stále dookola, že tieto vydražené parkovacie miesta (stavby) sú majetkom Magistrátu hl. mesta, dokazuje to aj fakt, že mnoho mesiacov platili jednotlivci za parkovacie miesta práve magistrátu. Taktiež je verejne známy fakt, že predmetné parkovacie miesta (stavby) sú stále v majetku GIB-u (organizácia, ktorá podlieha Magistrátu hl. mesta BA). Preto sme na mimoriadnom zastupiteľstve v lete r. 2013 nesúhlasili, aby MČ Rača zakúpila tieto parkovacie miesta z finančnej rezervy. Dovoľujem si tiež pripomenúť dosť podstatný fakt, že MČ Rača nikdy neuvažovala, že by tieto parkoviská dala obyvateľstvu zdarma, to je celé hlúposť, celý čas sa hovorilo o tom, že by MČ Rača následne ponúkla do dlhodobého prenájmu tieto parkovacie miesta jednotlivcom. Preto je snáď jasné, že sme nechceli pripustiť, aby na sídlisku vznikli parkovacie miesta zdarma, do prenájmu za xx € od MČ Rača, parkovanie za xx € od súkromnej firmy. To by sme sa tu pozabíjali, pretože je nad slnko jasné, že miest je málo. Nebránili sme sa preto, že by sme museli za parkovanie platiť, s tým sme sa zmierili, aj tak je to len otázka času, kedy to bude aktuálne v celej Bratislave. Chceli sme ale poriadok, pevné nastavenie pravidiel pre každého, čistý právny stav. Nechceli sme dopustiť, aby sa zbytočne vynaložili finančné prostriedky na niečo, o čom sme boli presvedčení, že vlastní magistrát.

Inžinierske siete. Ako sa celá kauza okolo sídliska rozrastala, na svetlo sveta vyšiel najvážnejší problém – voda, vodovodná sieť, kanalizácia a stále opakujúce sa havárie. Ako dobre vieme, stále nie je skolaudovaná voda, nie je ani v majetku ani v správe Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (BVS), a to napriek tomu, že od výstavby bytov prešlo dlhých 25 rokov. Za ten čas sme my obyvatelia sa naplatili opráv až až, žiadali, prosili.... Nik nás nebral vážne, pokiaľ sme verejne nepovedali, že už nič platiť nebudeme. Jasne sme povedali dosť aj za cenu, že vodu vypnú. Požadovali sme okamžitú nápravu a tlačili na Magistrát hl. mesta Bratislavy. Po množstve jednaní sa podarilo otvoriť tento vážny problém a konečne nájsť spoločnú reč s jednotlivými inštitúciami a začať dávať veci do poriadku. Na poslednom mestskom zastupiteľstve sa nám podarilo tiež získať tak potrebné finančné zdroje. Nič ešte nie je ukončené, stále bojujeme ďalej, hlavne s BVS, aby konečne prevzali zodpovednosť za tento stav. Veď roky berú peniaze od obyvateľov a aj na to, aby sa vodovodná sieť a kanalizácia opravovala.... Všetci do jedného za vodu platíme a tak nevidím dôvod, aby sme za opravy majetku, ktorý nám nepatrí, naďalej platili, čo i len 1 €. Riešenie sa náhle skomplikovalo personálnymi zmenami v BVS, pôvodný riaditeľ niečo prisľúbil a o pár mesiacov to iný riaditeľ odmietol. Aj takto neférovo sa riešia chyby z minulosti.

Komunikácie na sídlisku tiež potrebujú mať majiteľa. Doteraz sa každý len vyhováral, komu vlastne tieto cesty III. a IV. triedy patria. Pritom zákon jasne hovorí, kto má tieto cesty mať v majetku a v správe. Dookola sme žiadali, aby boli tieto cesty opravované, aby sa tu vykonávala tak potrebná zimná a letná údržba. Roky to fungovalo tak, že keď napríklad napadol sneh, ľudia museli podplatiť šoféra, aby urobil obchádzku a sneh odhrnul.

Na záver chcem dodať, že tento boj o spravodlivosť nie je u konca, je ešte pred nami veľa práce, rokovaní, listov, pochybností, súdnych rozhodnutí, odvolaní. Možno raz sa dožijem toho, že všetky tieto body budú vyriešené. Možno nebudú nikdy. My obyvatelia nie sme vyštudovaní právnici, politológovia, odborníci na vodu, ekonomiku štátu.

Cez to všetko sa snažím verejne poukazovať na to, ako sa veci roky neriešia, ako nik občanom nepomáha, ako spravodlivosť museli zobrať do vlastných rúk obyčajní ľudia, aby vôbec niečo zmenili, ako narážajú na klamstvá úradníkov, politikov, ako vidia ich pohodlnosť, lenivosť, aroganciu, nezáujem niečo vôbec riešiť. Ako musíme čeliť anonymným útokom, nadávkam, osočovaniu a to len za to, že chceme normálne slušne žiť, parkovať pred domom, používať normálne chodník, cestu, mať to tu ako tak upratané a úplne normálne používať vodu. Myslíte si, že je toho tak veľa???

Dagmar Gelingerová