Leto.
Vždy som počúvala, že je to najkrajšie obdobie roka. Určite? Dovolenky v plnom
prúde, mnoho ľudí na cestách, pri mori, v horách, mestách, chatách. Prosto
ľudia si užívajú čas voľna.
Vysoké
teploty nás však všetkých ničia.
Také
teplé letá si ako dieťa nepamätám. V Bratislave som vyrastala na Račianskom
mýte a keď som nebola na dvore, či v neďalekom parku, tak som celé leto
prežívala pri vode na Zlatých pieskoch. Keď bolo pár dní po sebe 27°C, tak to bolo výborné, teplé leto. Dnes hlásia
strašných 32° a niekde sa teploty šplhajú ku
38°.
Na Zlaté piesky sa chodilo prevažne autobusom, v ktorom sme boli natrepaní ako
sardinky. Jedlo sa brávalo sebou. Kamarátka Jarka ma často budila už o 7. hodine
rannej, plne vybavená ovocím, úhľadne nakrájanou zeleninou, pripravené mala
chleby, paštéty, klobásky, slaninky. To aby sme vydržali celý deň. Pamätám si
hrášok, ktorý sme museli šúpať, jahody, marhule zo záhrady. So sebou sa brávalo
aj pitie. Žlté a červené malinovky, kupovalo sa maximálne pivo. Stánky síce boli
otvorené, ale bolo ich málo a tak bolo normálne, že ľudia museli čakať v rade aj niekoľko desiatok minút. Žilo sa spoločensky a tak každý, kto sa konečne dostal na rad,
bral pre svoju partiu mnoho pív, klobás, zmrzlín. Všade voňalo jedlo, cigánska,
klobásky, predávala sa cukrová vata, točená zmrzlina, rôzne sladkosti. Čo si pamätám
nik nenadával, každý statočne vystál radu, aby aspoň niečo mal.
Aby
sme ako 15-18-ročné dievčatá prežili celé leto pri vode, museli sme si peniaze rozdeliť.
Zlaté piesky v Bratislave nám nahrádzali more. Táto stojaca voda nebola
najčistejšia, ale bola dostatočne hlboká, aby sme si vedeli zaplávať. Keď
chceli chalani machrovať, tak plávali na ostrov a späť. Nebolo to jednoduché,
často aj nebezpečné. Na Zlatých pieskoch to prosto žilo. Dievčatá chodili
namaľované a vyobliekané ako modelky a chalani hrdo ukazovali vyšportované
telá. Obdivovali sa plavky, často dovezené zo zahraničia, večer sa chodilo na
diskotéky, kde sa predvádzali opálené telá odeté do moderných kúskov – luxusné letné
šaty, rifle, tričká. Vôbec nechápem, ako sme vydržali mať na nohách aj 10-centimetrové
opätky a pritom tancovať. Nebolo nič mimoriadne, keď sa tu bratislavská mládež
zabávala do rána bieleho.
No
na toto som si dnes, keď je leto v plnom prúde, spomenula.
Krásna,
pochabá mladosť...
0 komentárov:
Zverejnenie komentára